V tých časoch , tak ako aj dnes, tých skutočne múdrych , čestných , šikovných ľudí bolo na svete ako šafránu.
No hlupákov , závistlivcov, nafúkancov a zákerných zlých ľudí ako keby z voza zhadzovali , či z neba ako dážď padali. Všetci sami seba považovali za najlepších , najčestnejších , najmúdrejších , za naj...naj...naj...
Preto kráľ Šalamún musel často súdiť spory takýchto ľudí , či skôr samozvaných dokonalých vyvolených hlupákov.
Kráľ Šalamún bol nielen múdry ale aj figliar. Rád si z takýchto ľudí robil žarty a obracal ich pýchu , nadutosť a hlúposť proti nim.
Traduje sa, že keď raz toho už mal dosť , zlostným hlasom zašepkal svojmu vedľa sediacemu písarovi:
„ Aj moje hovno je múdrejšie , ako títo dvaja. Keby ho zjedli kúsok , nesmierne by zmúdreli. Viac by moju radu a súd nepotrebovali.”
Neuvedomujúc ? Či uvedomujúc ? Čo práve povedal ,bez slova odišiel do svojich komnát.
Jeho šepot ale nemohli títo dvaja počuť.
Keďže bol múdrim kráľom ,obklopoval sa aj múdrimi a šikovnými ľuďmi. Jeho pisár pochopil čo treba povedať tímto dvom. A že skutočne pisár nebol hlúpi , nechal si od každého poriadne zaplatiť za Šalamúnove slová.
Tí dvaja keď počuli čo treba spraviť , sa veľmi začudovali. Riešenie im nevoňalo , či skôr nechutilo. No ani na chvíľu nezapochybovali o správnosti slov kráľa Šalamúna.
Ten vďaka svojej múdrosti vedel čo príde a ...
Skutočná zábava len potom začala . Tí dvaja v zúfalej snahe získať kúsok jeho hovna, robili doslova psie kusy. Pre získanie vytúženého hovna :líškali sa , podplácali , robili všetko len aby kúsok toho hovna získali.
Samozrejme kráľovi nohsledi všetko hlásili ... Kráľ sa bavil a šikovne nechal milých protivníkov ošklbať do morku kostí.
Nakoniec tí dvaja svoj kúsok hovna získali a .. A áno- zjedli ho.
Hneď sa im zdalo že sú múdrejší , že sú niečo viac a preto sa rozhodli že oni majú právo vyskúšať skutočnú múdrosť Šalamúna.
Kráľ ich prijal a tešil sa na zábavu.
Na začiatku oznámil že dnes v noci mu boh zoslal prorocký sen . Sen ktorý mu kázal boh rozpovedať všetkým ľudom.
A kráľ Šalamún rozpovedal ich príbeh , príbeh ich hlúposti, chamtivosti , pýchy čo ich dohnal na mizinu a nakoniec že ako najväčší hlupáci jedli aj hovno.
Počas rozprávania kráľa by sa títo dvaja najradšej prepadli , schovali od hanbi , poníženia do myšacej diery.
Po posledných slovách kráľa v sále vypukol smiech , či skôr hurónsky rehot. Každý si ukazoval na týchto dvoch a ľudia popadajúc dych, sa od smiechu až váľali po zemi.
Milí dvaja nafúkaný hlupáci využili nastaleho zmätku a vyparili sa ako dym. Nikto nikdy viac o nich ani nepočul ani ich nevidel.
Ich príbeh o ľudskej hlúposti ,nafúkanosti, arogancií , pýche ale ostal až do dnešných dní.
PS:
Milé poslucháčky / poslucháči nepripomína vám to niekoho z Vášho okolia ? Či nebodaj...
Čo tak nastaviť zrkadlo a dobre sa zabaviť ?